1. PREHĽAD ČINNOSTÍ FIRMY STRESTAV 2. ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA FIRMY 3. LICENCIE, CERTIFIKÁTY
A POISTENIE
4. PREČO TREBA ZATEPLOVAŤ 5. MOŽNOSTI FINANCOVANIA 6. VÝBER REFERENCIÍ STRIECH A FASÁD 2011 7. FOTOGALÉRIA VÝBER REF. STRIECH 8. NAŠE OCENENIA STRECHA ROKA 9. PRÍKLADY REALIZA- ČNÝCH DETAILOV 10. PRIESKUMY A ANALÝZY PORÚCH STAVIEB 11. DRUHY PONÚKANÝCH PLOCHÝCH STRIECH 12. ZATEPLENIE FASÁD BUDOV KZS 13. NÁVRHY FAREBNOSTI FASÁD OD ARCHITEKTA 14. NÁŠ BULETIN
PROFIL SPOLOČNOSTI
15. ODBORNÉ
PREZENTÁCIE
16. ZAČLENENIE V PROFESNÝCH AKT. 17. FIREMNÉ
KONTAKTY

REALIZÁCIA KOMPLETNEJ VÝMENY STREŠNÉHO PLÁŠŤA

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá rekonštrukciou strešného plášťa výrobnej haly, ktorá má oceľovú nosnú konštrukciu a poruchy v strešnom plášti spôsobili vážny havarijný stav a požiadavkou investora bolo vykonávať výmenu strešného plášťa takými technologickými postupmi, aby sa nemusela prerušiť prevádzka vo výrobnej hale, v ktorej sa v trojsmennej prevádzke tlačia časopisy.

Úvod

Budova bola postavená v osemdesiatych rokoch minulého storočia a už od samotnej výstavby objektu vznikali predpoklady pre poruchový stav strešného plášťa. Obmedzené možnosti a dostupnosť materiálov a technológií v tom období poznačili skladbu strechy. V priebehu výstavby sa zamieňali materiály, oceľová konštrukcia sa musela dodatočne zosilňovať a do konštrukcie strešného plášťa sa používali nie práve najvhodnejšie materiály. Ani pôvodná krytina a ani krytina po vykonanej rekonštrukcii v roku 2002 nebola vodotesná a do konštrukcie vnikala voda, čo v konečnom dôsledku spôsobilo koróziu oceľových konštrukcií a preborenie niektorých častí strechy. Pre zabránenie deštrukcie ďalších úsekov bola časť nosných plechov podopretá provizórnymi drevenými výstuhami a boli vykonané viaceré odborné posúdenia stavu strešného plášťa.

Pôvodné vrstvy strešného plášťa

Vlastník budovy postupoval zodpovedne a nechal si vypracovať posudky od Pražskej i Bratislavskej Stavebnej fakulty i TSUS Bratislava. Samotný projekt rekonštrukcie pre rok 2005 vypracoval Dek Trade, Ateliér stavebných izolácií. V podstate návrhom rekonštrukcie bolo odstránenie všetkých vrstiev pôvodného strešného plášťa vrátane nosných vlnitých plechov a vykonanie úplne nového strešného plášťa na pôvodnej oceľovej konštrukcii. Nosnú časť pôvodného strešného plášťa tvorili vlnité plechové dosky uložené na zraz na pásniciach I č.14 a č.16 vo vzdialenostiach 3,0 m. Na týchto doskách bol vykonaný monolitický perlitobetón v hrúbke 60-175 mm. Pôvodne na tejto vrstve boli položené ťažké asfaltové pásy. Zrejme od začiatku dochádzalo k zatekaniu, nakoľko podľa vykonaných 11 sond do strešného plášťa sa tieto asfaltové pásy nachádzali na mnohých miestach až v 8 vrstvách. Bol to zrejme dôsledok opakujúcich sa opráv ťažkých asfaltových pásov. Tieto boli čiastočne pri prvej rekonštrukcii v roku 2002 odstránené. Súčasťou tejto nie práve najvhodnejšej rekonštrukcie bolo pridanie tepelnej izolácie z PETI dosiek v hrúbke 4 až 8 cm, asfaltového pásu Hydrobit v hrúbke 4 mm a butylkaučukovej fólie Taurus W hrúbky 1,5 mm s geotextilnou podložkou a na povrchu povlakovej krytiny bol vykonaný náter Erfix. Touto rekonštrukciou sa na časti strechy dostali PETI dosky medzi dve asfaltové vrstvy, čo v kombinácii s tým, že i krytina Taurus nebola vykonaná vodotesne, viedlo k premáčaniu konštrukcie a následnému stlačeniu PETI dosiek, čím vznikol nerovný povrch strešného plášťa a dažďová voda prenikala do nasiakavých vrstiev najmä PETI dosiek a následne aj do vrstvy perlitobetónu, čo spôsobovalo koróziu značného rozsahu. Na niektorých miestach vlnité dosky z plechu stratili svoju únosnosť a preborili sa. Za pozornosť stojí napríklad, že PETI dosky boli zaťažené vlhkosťou až 377%, pričom sondy neboli ani vykonávané na najnižších preliačinách strechy. Použitím PETI dosiek, ktoré v čase zabudovania nespĺňali zákonné požiadavky SR pre stavebný výrobok, paradoxne došlo k zmenšeniu pôvodnej vlhkosti perlitobetónu z 71% pred rekonštrukciou v r.2002 na 3 až 26% po rekonštrukcii tým, že PETI dosky zadržiavali svojou nasiakavosťou veľkú časť dažďovej vody, ktorá prenikala do strešného plášťa. Celkovo však možno zhrnúť, že vlhkosť strešnej konštrukcie po rekonštrukcii v roku 2002 bola vysoká a korózia pokračovala naďalej, a preto sa pristúpilo k ďalšej rekonštrukcii v roku 2005, tentoraz po dôkladnej príprave, prieskume a profesionálnom vypracovaní projektu.

Projekt návrhu rekonštrukcie

Návrh rekonštrukcie spracovaný Ateliérom stavebných izolácii, stredisko DEKTRADE PRAHA bol kvalitne a detailne vypracovaný z hľadiska návrhu rekonštrukcie. Podstatou rekonštrukcie bola kompletná výmena strešného plášťa. V návrhu strešného plášťa bolo položenie nových nosných trapézových plechov TP 55/250/0,88, vytvorenie parozábrany, ďalej spádových vrstiev z minerálnej vlny alebo polystyrénu v závislosti od požiarnych úsekov budovy. Hrúbka tepelnej izolácie bola navrhnutá od hrúbky 70 do 205mm. Na túto vrstvu bola použitá geotextília a povlaková krytina bola navrhnutá z vystuženého mäkčeného PVC Alkorplan 35176 o hrúbke 1,5 mm. Celková plocha rekonštruovanej plochy 7.680 m2 bola rozdelená do plôch podľa vtokov, ku ktorým pripadalo cca 220 m2 plochy spádovanej ku vpustu. Jednotlivé plochy boli počas rekonštrukcie ohraničené fošňami, aby sa v danom úseku mohlo vykonávať vybúravanie vrstiev a nahradzovať ich novými vrstvami. Projekt ďalej predpokladal správne, že je potrebné konštrukciu pôvodných nosných vlnitých plechov podoprieť, aby pri búracích prácach nedošlo k ich preboreniu. Predpokladal podopretie 12 m podporným oceľovým I profilom. Ďalej bolo požiadavkou investora a samozrejme aj projektu, aby nielenže nedošlo k zatečeniu do objektu, kde bez prerušenia pracujú tlačiarenské stroje, ale ani aby nedošlo k padaniu úlomkov do priestoru haly. Projekt predpokladal zakrývanie plachtami proti malým úlomkom a siete proti pádu ťažších predmetov napríklad uvoľnenej plechodosky. Osobitná pozornosť bola venovaná podmienkam bezpečnosti práce a požiarnej bezpečnosti. Všetko podmienky nevyhnutné pre takýto druh rekonštrukcie. V projekte boli teda riadne vystihnuté všetky potrebné požiadavky na rekonštrukciu. A treba povedať, že počas rekonštrukcie aj boli realizátorom prác všetky dodržané.

Ponuková dokumentácia Strestavu

Na prvý pohľad by sa zdalo, že ak sú navrhnutá skladba strešného plášťa a zadané podmienky pre rekonštrukciu správne, netreba už nič riešiť. Firma Strestav bola investorom vyzvaná do súťaže spolu s mnohými inými firmami. Strestav pred realizáciou svojich prác vždy vypracuje vlastnú podrobnú realizačnú dokumentáciu až do mierky 1:3, rovnako ako podrobnú prípravu pre technologický postup prác. Návrh fragmentu nebol žiadnym problémom. V tom sa samozrejme rešpektoval návrh projektanta. Ako problém sa však pri podrobnom preskúmaní, obhliadke stavby a zdokumentovaní priestorov pod strešným plášťom objavili technologické riešenia postupu prác. Ukázalo sa, že nielen 12 m dlhý profil na podopretie ale ani kratšie profily sa medzi väzníkmi nedajú presúvať. V priestore pod plechodoskami je nesmierne veľa technologických vedení, kábelových vedení, vzduchotechniky a iných potrubí. Ani zavesenie záchytných sietí proti pádu predmetov a plachiet sa nedalo spoľahlivo použiť na značnej časti rekonštruovanej plochy. Potvrdili nám to skušobné zakrytia primeranými plachtami pomocou horolezeckej čaty. Použitie lešenia v priestore haly sa ukázalo tiež ako nepriechodné. Prevádzka v hale neumožňovala postavenie lešenia, ktoré by zodpovedalo odokrývanému poľu veľkosti 220 m2. Hala je okrem toho vysoká a na veľkej časti boli zavesené podhľady, takže zavesenie sietí na týchto miestach sa taktiež nedalo uskutočniť. Ďalším problémom bolo dočasné zakrývanie otvoreného vybúraného poľa proti dažďu. Projekt predpokladal použiť pôvodnú krytinu, ako dočasnú plachtu na zakrytie. Tá bola jednak menšia ako odokryté pole a bola sčasti zdegradovaná, a teda sa nedala spoľahlivo spájať a samozrejme bola miestami deravá, lebo cez ňu zatekalo. Pracovný časový záber odokrytia strechy v jednom poli sa pritom pohyboval v rozmedzí 8-10 dní, počas ktorých musela byť rekonštruovaná plocha dokonale chránená proti dažďu i silnému vetru. Padlo veľa návrhov pri prerokovaní riešení v technickom oddelení Strestavu. Uvažovali sme o vytvorení prekrývacej konštrukcie oblúkového tvaru zakrytého plachtami ponad 220m2 odokrytého strešného plášťa. Výpočet sacieho účinku vetra a nemožnosť kotviť sa do oslabenej neúnosnej konštrukcie nás od tejto myšlienky odradil. V tejto situácii sme požiadali o odbornú radu Prof. Ing. Jozefa Oláha PhD. Prispel našim projektantom veľmi cennými radami a skúsenosťami zo svojej dlhoročnej praxe v oblasti rekonštrukcií striech. Navrhnuté riešenia nadobúdali po týchto konzultáciách technologicky uskutočniteľné a stopercentne účinné riešenia. Odokryté plochy strešného plášťa sme v každej etape zabezpečili viacerými spôsobmi. A to zakrytím plachtou z termoplastu o ploche 280m2 opatrenou v strede nataveným vpustom pre odtok dažďovej vody z vybúranej plochy a ďalej odtokovými zvodmi pre odtok prípadnej zrážkovej vody v úrovni plechodosiek s odvedením provizórnymi potrubiami z plastov pre prípad, že by sa nestačila včas rozprestrieť veľkorozmerová zakrývacia plachta pri náhlom daždi. Zakrývacia plachta bola zaťažovaná vrecami s pieskom a každý deň sa dôkladne po pracovnej dobe kládla na odokrytú plochu s dostatočnými presahmi po okrajoch. Zaťaženie plochy bolo vyše dvesto vrecami s pieskom s ktorými sa však pomerne ľahko manipulovalo bez nebezpečia poškodenia krytiny. Zakrývacia plachta bola z termoplastu. Podľa potreby sme ju mohli spájať – natavovať pri prestupoch potrubí. Dôslednosť pri tejto práci spôsobila, že cez odokryté plochy ani raz nezatieklo do priestoru haly. Premyslený bol aj jednoduchý spôsob manipulácie s 280m2 veľkou plachtou po streche. Ale husárskym kúskom návrhu technológie podopretia stropnej konštrukcie proti preboreniu pri búracích a ostatných rekonštrukčných prácach bol nápad vykonať v danom rekonštruovanom úseku celoplošné poddebnenie vybúravanej plochy OSB doskami a vystužujúcimi hranolmi a fošňami. Dali sme k tomu vypracovať statický návrh prierezov a tvarov drevených podpier, podľa ktorého sme potom realizovali celé riešenie. Jednotlivé diely drevenej podpernej konštrukcie mali také rozmery, ktoré sa ľahko dali premiestňovať i v náročných stiesnených podmienkach oceľovej konštrukcie pod strešným plášťom. Týmto riešením sme zároveň zabránili nielen pádu veľkých predmetov do priestoru haly, ale i drobného materiálu a prachu. Odpadlo problematické umiestňovanie záchytných sietí a plachiet, ktoré by nijako nemohli plne zabezpečiť náročné požiadavky prevádzky v hale. Pracovníci realizujúci búracie a montážne práce teda mohli bezpečne chodiť po celoplošnom debnení bez nebezpečia pádu do priestoru haly. Nemuseli byť teda v práci na streche používané prostriedky individuálnej ochrany (úväzy), čím by sa spomalil postup prác. Montáž a demontáž podperného debnenia bola zverená profesionálnym horolezcom, ktorí si vytvorili pracovné chodníky v priestoroch nosnej oceľovej konštrukcie a presúvali debnenie podľa požiadaviek postupu prác búracej a montážnej čaty. Zakrývanie plachtami sa nakoniec používalo pre istotu v obmedzenom množstve a aj to len proti drobnému prachu priamo nad rotačnými tlačiarenskými strojmi zavesením na povrazcoch upevnených na konštrukcii.

Stanislav Čižmárik – STRESTAV s.r.o.

© Strestav 2012 | webdesign & seo umstudio.net